Opel Corsa obytňákem - proč ne?

Autor: Pavol Balajka, sledujte Facebook Spolu na cestách

Naše prvé auto Opel Corsa sme si kúpili ako študenti, keď sme mali ísť na stáž do Lisabonu. Letenky na dátumy, ktoré sme potrebovali vychádzali vcelku draho a tak sa zrodil nápad, že namiesto leteniek si môžeme kúpiť auto a do Portugalska to odšoférovať. Tento nápad sa nám zapáčil aj hlavne kvôli tomu, že sme mali možnosť po ceste sa zastaviť kde sme chceli a vidieť toho oveľa viac ako len Lisabon.

Po pár dňoch sme si kúpili naše prvé vozítko, trochu ho zrenovovali a vydali sa na nášu prvú cestu do Lisabonu. Spolu s časom stráveným v Lisabone na stáži sme na tejto ceste strávili cez 3 mesiace a odšoférovali viac ako 11 000 kilometrov. Tento štýl cestovania sme si zamilovali a tak hneď po návrate z Lisabonu nasledovali ďalšie cesty kde sme s Oplíkom prebrázdili 40 000 kilometrov naprieč 27 štátmi Európy. Overlanding prináša slobodu, ktorá je vysoko návyková :).

Výber auta sme mali ohraničený hlavne rozpočtom – okolo 1000€. Nemali sme veľké skúsenosti so šoférovaním a je to trochu hanba ale parkovanie nebola naša silná stránka. A tak sme sa obzerali po niečom malom s čím by sme sa mohli “strčiť” kamkoľvek. Dieslové autá, hoci sú svojou spotrebou úsporné, sme taktiež nechceli, pretože ak sa na nich niečo začne kaziť (čerpadlo, turbo, vstreky, filtre pevných častích… ) nie je to lacná záležitosť. Majitelia ojazdených dieslov určite o tom vedia svoje. Naše hľadanie sa teda zúžilo na malé, úsporné auto s benzínovým motorom na ktoré by sa dali ľahko a lacno zohnať náhradné diely.

Náš “náročný” výber nakoniec vyhrala Opel Corsa 1.0 12V z roku 1997 so spotrebou okolo 5L benzínu na 100km. Kúpili sme ju za necelých 500€ a za pár stoviek sme vymenili brzdy, výfuk, sviečky, svetlá, pár snímačov na motore, filtre, olej, zohnali nové pneumatiky a tak sme do 850€ mali auto pripavené na cestu. Pri slove “pripravené” sa musíme teraz s odstupom času zasmiať, veď pri čítaní ďalších riadkov uvidíte sami…

Ako sme písali v úvode, naša prvá cesta bola do Lisabonu kam sme šli na stáž do enviromentálnej organizácie. Plán bol jednoduchý: urobiť si zoznam miest, ktoré chceme navštíviť, ísť s dostatočným predstihom aby sme všetko stihli vidieť a… na všetko ostatné sme akosi pozabudli.

Povedali sme si, “veď sa nejako vyspíme na predných sedačkách”. Ono by to aj šlo, keby sme pri balení tak neprepchali auto, že prvú noc na ceste v Rakúsku sme zistili, že v zadu na sedačkách máme toľko vecí, že sedačky ani poriadne nesklopíme. Doteraz neviem ako nás to napadlo ale brali sme so sebou dva veľké kufre (ja som so sebou ťahal dokonca oblek! Vážne neviem prečo), dva ruksaky s notebookmi, nafukovací raft, ktorý zaberal polovicu zadných sedačiek, zásoby jedla a vody ako keby ideme do džungle na 3 týždne, náradie, zopár náhradných dielov, 10L bandasku na benzín, náhradné koleso… Auto bolo tak preťažené, že celú cestu sme šúchali výfukom o každý spomalovač a väčší kameň na ceste. 

Hoci sme mali takmer polovicu vybavenia našej izby ale napríklad taký varič alebo aspoň poháre na vodu sme samozrejme nemali. A okrem toho, že prvú noc sme spali takmer posediačky, nočné májové teploty v rakúskych Alpách klesli pod nulu a my sme zistili, že naše spacáky z Tesca za 8 euro až také dobré niesú a v noci je nám seriózna zima. Skrátim to a poviem, že asi horšie sme sa na cestu pripraviť ani nemohli. Napriek týmto všetkým nepríjemnostiam nás nikdy nenapadlo to otočiť naspäť domov a vo svojej ceste sme pokračovali. 

Naša túžba a odhodlanie cestovať a spoznávať nové miesta bola oveľa väčšia ako chvíle nepohody. V aute sme prerovnali naše veci, lepšie ich usporiadali, počas cesty sme kúpili varič a nejaké kuchynské potreby, k spacákom sme sa zabalili aj do deky a tak sme v aute dokázali prežiť 11 000km počas niekoľkých týždňov.

Pri naše prvej ceste sme urobili zrejme všetky možné chyby aké sa dajú urobiť pri cestovaní autom a tak sme presne vedeli na čo si dať pozor. Nechceli sme už spať na sklopených predných sedačkách a tak sme našu “spálňu” presunuli dozadu. Máme 3 dverovú verziu Oplíka, predné sedačky sa dajú sklápať a od kufru po sklopené predné sedačky je okolo 181cm (kedže my máme do 175, je to dostatok miesta aby sme sa pohodlne vystretý vyspali). Originál pri sklopených zadných sedačkách je výrazný skok do kufra a tak sme s drevom a OSB doskami zdvihli kufor a dorovnali ho do roviny so sklopenými sedačkami.

V kufri vzniklo dvojité dno, ktoré môžeme otvárať a používať ako úložný priestor. Za predné sedačky sme urobili drevenné boxy, ktoré sa umiestnia na podlahu medzi predné a zadné sedadlá a na tieto boxy sa v “sleeping mode” položí zadná sedačka (tá molitanová časť na ktorej sa sedí), operadlo zadnej sedačky sa sklopí a tak vznikne rovina od kufru až po predné sklopené sedadlá.

Počas dňa môžeme mať drevenné boxy v kufri a auto vyzerá štandardne a dokáže odviesť 5 ľudí, ak chceme v aute spať len presunieme boxy medzi sedadlá a sklopíme sedačky. Keď cestujeme sami tak nestrácame čas s presúvaním boxov a nechávame aj sklopené zadné sedadlá. Takto nám okrem rovnej postele v aute vzniklo aj niekoľko nových úložných priestorov. V kufri je pod posteľou dostatok miesta napr. na rezervu, olej, 5L destilovanej vody, 7 plynových kartuší do variča, zásoby jedla a vody, oblečenie, lieky, náradie, náhradné diely, kompresor, kempingovú sprchu atď. V predných medzisedadlových boxoch máme veci čo používame počas dňa ako napríklad varič, veci na varenie, menšie zásoby jedla, voda, kozmetika, zopár kusov oblečenia…

Taktiež využívame miesto pod prednými sedačkami, napr. na hasiaci prístroj, náhradnú obuv, príslušenstvo na šnorchlovanie, nafukovačku (klasická nafukovačka je predsa len skladnejšia ako raft). Máme so sebou zrkadlovku, notebook, akčnú kameru, powerbanky a telefóny a tak sme v aute dorobili 2 el. zásukvky so stálym prúdom na vypínač, kde v jednej máme autonabíjačky na telefóny/akčnú kameru a v druhej je menič napätia na 220V s ktorým nabíjame zrkadlovku a notebook.

Kvôli okolitým svetlám a väčšiemu súkromiu používame slnečné clony na oknách, ktoré taktiež aspoň trochu zabránia aby sa hneď ráno na slnku auto prehrievalo.

Inšpirovali sme sa hikermi, ktorý chodia na dlhé niekoľko týždňové/mesačné treky len s batohom na chrbte. Keď oni dokážu prežiť týždne na cestách len s batohom, tak s autom to predsa nemôže byť ťažké! Zaobstarali sme si napr. ultra light súpravu na varenie, malý kempingový varič na kartuše, bežné oblečenie sme vymenili za ľahšie funkčné kúsky, ktoré zaberú menej miesta, investovali sme do spacákov (teplotný konfort -20) a tak aj na severe Nórska obklopený snehom nám v Corsičke bolo teplo aj bez kúrenia. Plus kopec malého príslušentva, ktoré sme si za pár euro objednali z Aliexpressu.

Kvôli viac denným túram máme zo sebou aj stan a dva 50L turistické ruksaky. Na rannú, večernú hygienu, umytie si zubov máme vždy po ruke kanister s vodou a aj na sprchovanie je po ceste viac možností akoby človek čakal. V mnohých kempoch sa dá za malý poplatok osprchovať a taktiež si nabrať pitnú vodu, ktorú by sme inak museli kupovať. Okrem kempov sú často sprchy na benzínových pumpách, pri plážach, kúpaliskách, dá sa využiť prírodné kúpalisko v jazere/rieke a dokonca občas sa dá natrafiť na sprchy i na parkoviskách (to sme si všimli hlavne v severnej Európe). Kvôli väčšej nezávislosti so sebou vozíme 20 litrovú solárnu sprchu, ktorú sme využili najmä na severe Európy, kde šikoro ďaleko nebolo nič. Taktiež v mestách je veľa nákupných centier/obchodov/benzínových púmp otvorených dlho do noci alebo non-stop a tak v prípade potreby nie je problém si odskočiť. Tak ako sprchu aj pranie riešime v kempoch alebo vo väčších mestách sa dajú nájsť verejné práčovne (Ak si dobre pamätáme napr. vo Francúzsku bolo pranie za cca 2€ a sušička asi za 1,5€).

Počas naších ciest sme dosť aktívny a trávime väčšinu času mimo auta, hlavne v prírode alebo na prehliadke miest a tak v našej Corsičke nežijeme 24 hodín denne. Určite to nie je plnohodnotný karavan ale napríklad už sme v nej pár krát na pár hodín denne pracovali (programovali, písali články, upravovali foto, grafiku …), pozerali filmy na notebooku a dokonca pri nepriaznivom počasí i varili. Najviac obmedzení prinesie hlavne dlhodobo zlé počasie, keď sa z auta nedá vyliezť von. Najdhlšie sme zvládli nepretržite 3 dni v zlom počasí a ak by sa počasie nezlepšilo tak by sme zrejme hladali alternatívne možnosti ubytovania. Zatiaľ najväčšou nevýhodou bol pre nás život bez chladničky. Sme zvyknutý vždy variť len z čerstvých potravín a bez chladničky sme museli často navštevovať obchody. Naša Corsička je nenápadná a tak bez problémov môžeme s ňou kempovať aj v strede mesta (Boli sme v Paríži, Lisabone, Barcelone…). Málokto by čakal, že v tak malom aute spia dvaja ľudia :D.

Oplík nás nikdy nesklamal a aj napriek malému motoru sme prešli cez Alpy, Andy, rozpálené Španielsko, dlhé prejazdy v Nórsku, rozbité cesty na Ukrajine. Určite to nie je vysnený cestovný špeciál a človek musí hľadať kompromisy tak ako pri všetkom ale tak ako aj každé iné auto má svoje kladné stránky ako nízka spotreba, lacné náhradné diely, nenápadnosť… Občas je lepšie rovno vyraziť na cestu, veľmi o tom nepremýšľať a nehľadať výhovorky prečo by to nemalo fungovať a ono sa to nejako poddá – príkladom môže byť naša prvá cesta :)

Update Martin - Nomádem.cz: Pavol mi psal, že aktuálně svou Corsu kompletně předělávají, a chtěli by v ní strávit dva roky na cestě kolem světa – 80 000 km. Držíme palce a sledujte jejich FB, tohle bude zajímavý!